Čo by sme od nemeckých vysokých škôl odkukať mohli

Autor: Ester Demjanová | 12.4.2012 o 20:20 | (upravené 12.4.2012 o 22:20) Karma článku: 12,50 | Prečítané:  2084x

Neviem, či je to bežné pre výmenných študentov, ale ja som sa z Erasmu v Nemecku vrátila plná elánu a nadšenia z toho, ako môže niečo (rozumej: univerzita) fungovať a zároveň zármutku z toho, ako to u nás nefunguje. Nebudem vás presviedčať o kvalite nemeckého školstva, ani o tom, že to tam nemalo chyby, pretože viem, že to tak nie je. Lepšie ako nariekať nad tým, aké je to tu desné je podľa mňa pokúsiť sa odkukať pár „vylepškovákov".

Pop Pokúsila som sa pre vás vybrať také, ktoré považujem za reálne - ktoré stoja minimum peňazí (alebo dokonca žiadne) a ktoré by sa teoreticky dali zaradiť do bežného fungovania univerzity.

Š1.1. Študenti = zamestnanci univerzity

Viem, asi by som chcela veľa. Ale v Tübingene to vyzeralo tak krásne, že napriek nereálnosti čohosi takého na Slovensku sem tento nápad musím dať - aspoň ako dobrý nápad.

Študenti sa cez informačný systém školy (podobné nášmu AIS-u, MAIS-u...) môžu uchádzať o pracovné miesta, ktoré škola ponúka. O ich prácu je záujem napríklad v knižniciach, univerzitných obchodoch, ale i pri organizácii rôznych podujatí a dokonca si môžu nájsť prácu ako asistenti učiteľov. Prácu si tak sami môžu zaradiť do rozvrhu a dostávajú za ňu zväčša zaplatené, no sú aj takí, ktorí pracujú/praxujú za kredity (t.j. univerzitu vlastne nič nestoja!)

 

„tútori“

Tútori boli na mojej univerzite starší študenti, ktorí pomáhali iným študentom z nižších ročníkov. Istá časť z nich bola platená, iní za to opäť dostávali kredity (zväčša v pedagogických oboroch) – a táto kreditová forma odmeny za prácu je podľa mňa veľmi efektívna.

Je predsa bežné, že študenti (a hlavne prváci na vysokej) majú s niečím problém. Miesto toho, aby s ním ale obťažovali rovno vyučujúceho, ktorý za takúto činnosť zaplatený nie je, môžu osloviť kohosi, kto je im vekovo bližšie a kto sa na takúto činnosť podujal dobrovoľne (a teda bude aj ochotnejší).

 

„tútori II“

Iný druh „tútorstva“ je zase pozícia akéhosi „asistenta výučby“, ktorá vám ale musí byť navrhnutá vyučujúcim a to za vynikajúce výsledky. Ku niektorým seminárom a prednáškam sa totiž organizujú tzv. „tutorials“, ktoré vyučuje práve tento pomocný študent. Ide o pomocné nepovinné hodiny, pre tých, ktorí majú s predmetom problém alebo pre tých, ktorých to jednoducho zaujíma.

Mala som tú česť, že mi takéto miesto bolo ponúknuté z lingvistického predmetu „Structure and Meaning“ a tak, hoci som ponuku nemohla prijať, som mala možnosť nahliadnuť do tohto systému. Páči sa mi to, že je to istá forma pedagogickej praxe, zároveň sa cvičíte v obore, ktorý študujete a napokon, nie sú od vás očakávané žiadne majstrovské výsledky – učiteľ počíta s tým, že ste ešte iba študent.

2. S

2.  2. STUDIT

Studit je organizácia študentov, ktorá ponúka prihláseným rôzne výlety a podujatia. Niekoľkých som sa s nimi zúčastnila a boli to skvelé zážitky. Študenti za tieto výlety musia platiť, takže organizácia si je viac-menej sebestačná. A spomínané výlety nemusia byť nič extra luxusného – bol to aj výlet do Strasburgu, no aj korčuľovanie na neďalekom klzisku – a cena bola lepšia, pretože pre nás platili skupinové zľavy. Takto sme sa zoznámili s inými študentmi a zároveň sme spoznali okolie a nemeckú kultúru.

 

3. P3. Projekty a prezentácie

Súčasťou hodnotenia takmer každého predmetu bola v Nemecku ústna prezentácia. Ja študujem jazyky, takže je pochopiteľné, že sa od nás očakáva schopnosť rozprávať pred ľuďmi. Škoda len, že na Slovensku sa takéto schopnosti u študentov podporujú len málo.

Prezentácia je tiež celkom odlišný pojem – áno, môžete si pripraviť powerpoint, no čo nesmie chýbať je handout (výcuc na papieri) pre celú triedu, vlastný názor na danú problematiku a to najťažšie – diskusia. Ako prezentujúci si musíte pre ostatných pripraviť otázky do diskusie, ktoré by mali rozpútať debatu na prezentovanú tému.

 

4. Č4. Čo je to univerzita?

Prvý týždeň školy sme si mohli zaplatiť prípravný kurz, kde nám boli vysvetlené základné informácie – čo je to kreditový systém (ozaj, viete? Čo je to kredit, čomu zodpovedá?), ako sa prihlasovať na predmety, ako písať mail vyučujúcim (ozaj, skúste si niekedy pozrieť mail vysokoškoláka profesorovi s oslovením „čauko“ a pozdravom „dovi dopo“ z mailu jablckohrusticka123cmuqqq@azet.sk), kde a ako riešiť problémy, ktoré nastanú. Takéto informácie sú študentom poskytnuté i v brožúrach, ktoré sa dajú stiahnuť z internetu.

 

5. K5. Kreditový systém – áno, ale...

Čo sa mi na Nemcoch obzvlášť páčilo bolo, že si „dupli nohou“ a pravidlá všeobecne prijímané všetkými naokolo síce prijali, ale po hlavách si skákať nedali.

V Nemecku síce platí kreditový systém (a tak ako všade, absolútne nefunguje:), no Nemci povedali, že pre nich sú niektoré povolania dôležitejšie a do nich si oni kecať nedajú. Ide o 3 prípady – učiteľov (ozaj, viete koľko je bežný plat učiteľa v Nemecku? Ani to nepíšem, lebo sa mi plakať chce), právnikov a lekárov. Pre nich platia iné podmienky, pretože tieto povolania sú pre štát a rozvoj údajne najdôležitejšie (toľko informácie z hodín nemeckých štúdií).

 

 

Toľko zatiaľ moje návrhy. Nečakám, že teraz ktosi príde a podujme sa ich plniť – až taká naivná nie som. No možno sa raz niečo podobné zorganizovať podarí. Viem, že slovenské školstvo sa momentálne topí v omnoho horších (hroších) problémoch, no ja som vám nechcela kaziť deň negativizmom – a o tom, čo v Nemecku nefunguje vám rada na dobrú náladu napíšem niekedy nabudúce :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?