reklama

Svedectvo z Osvienčimu

Kedysi sme dostali z dejepisu za úlohu vypracovať prezentáciu o koncentračných táboroch. Z boja o dobrú známku sa ale pre mňa vykľulo čosi iné - moja nevlastná starká prežila Osvienčim a tak som jej položila niekoľko otázok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (24)
Etela Lábesová so svojim manželom
Etela Lábesová so svojim manželom 

Z otázok sa stal dlhý rozhovor, ktorý som vám prepísala a jeho prvú časť (z troch) si dnes môžete prečítať alebo vypočuť.

Najviac ma na tejto skúsenosti zarazila ľahkosť, s akou (vtedy) osemdesiatpäťročná žena rozpráva o svojom neľahkom osude.

Napriek tomu, že otázky som mala pripravené, pri jej rozprávaní sa jednoducho tisli na jazyk iné, pokúsila som sa z nahrávok samu seba (v úlohe „novinára") čo najviac „vymazať", aby ste počuli priamo ju - Etelu Lábesovú, pani, ktorá dnes sedí kdesi v byte na jednom z prešovských sídlisk, no to, čo sa odohralo pred mnohými desaťročiami už navždy ostalo hlboko v nej a malý kúsok z toho mi odhalila...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deportácia

((audio1))

Môžete opísať deportáciu do Poľska? Ako po vás prišli?

Pred tým, než nás obsadili , všetkých Židov, internovali v Košiciach. Išli sme zo Želiezoviec, bývali sme v kasárňach. Nesmeli sme ani vyjsť, len sme tam na hromade žili.

Sprchy a záchody?

Spoločné. Na chodbách boli.

Tak to by ešte nebolo to najhoršie...

Stravu nám dali akú - takú .

Asi po mesiaci, čo sme tam boli, nám povedali, že sa máme pripraviť, lebo ideme na prácu do Nemecka. Nikto nevedel kde.

Všetko sme museli odovzdať - každé zlato, nemohli sme si nič nechať. Mala som náušnice a vytrhli mi ich z uší.

Samozrejme, každý mal ešte zabalené v kufri prádlo a šatstvo, to všetko ostalo vo vagóne, keď sme vystúpili. To sme už nikdy nevideli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vojaci nás vyhnali na železničnú stanicu, tam nás naládovali do nákladných vagónov - sedemdesiati v jednom vagóne - len také vedrá boli na potrebu.

Úplne cudzí ľudia, nemali sme kde spať - len po sediačky - a každý mal len toľko miesta, kam si sadol.

Žiaden pohyb, nič... jedlo sme mali, čo sme si vzali z domu.

A cesta bola aká?

Hrozná bola. Asi 5 dní sme išli vo dne v noci.

Nestáli ste nikde?

Stáli sme, ale nesmeli sme ísť von, boli sme zavretí.

Zomreli nejakí starší ľudia.

A koľko ste mali rokov, keď vás odviedli?

Ja som mala 19.

To bolo v roku...?

V štyridsiatom štvrtom.

Príchod do Osvienčimu

((audio2))

Čo s vami urobili po príchode? Prišli ste rovno do Brezinky?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Došli sme, vystúpili a tam železná brána a na nej napísané, že: Arbeit macht frei, tak sme sa tešili, že predsa len na prácu ideme, ale to len zatiaľ trvala tá radosť, kým sme vystúpili a obkľúčili nás esesáci so psami. „Los! Los! Los!" Stále len „los!" a museli sme sa ponáhľať.

Ja som išla s mamičkou a... ona doprava, ja doľava. Doprava to bol komín a doľava bol aký-taký život... ale to sme ešte vtedy nevedeli, inak by to nikto z nás nebol prežil.

Podľa čoho vás vyberali? Podľa veku?

Aj podľa veku, aj podľa toho, ako kto vyzeral - chorľavé, alebo malé deti...

Malé deti mohla mať aj dvadsaťročná - také mesačné decko, trojtýždňové aj s matkou. Vojaci, ktorí pri tých transportoch pracovali - asi židia - vyberali mladým ženám deti a dávali ich starým.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tie matky plakali strašne.

Oni im hovorili: „Zachráňte sa aspoň vy.".

Čo ste si ako prvé mysleli, keď ste prišli?

Ja neviem, či sme mysleli. Boli sme úplne prestrašení a keď nás rozdelili, tak to už bolo úplne hrozné. Rozdelili rodiny - mužov a ženy.

Vohnali nás do takej miestnosti, boli tam hore také sprchy. Kázali nám vyzliecť sa donaha, šatstvo na jedno miesto a osprchovali nás.

Nikdy nikto nevedel, či je to sprcha alebo plyn.

Po plyne - či zomreli, či nie - išli do pece.

Ester Demjanová

Ester Demjanová

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Pri pohľade na smrť a na tmu sa bojíme iba neznámeho, ničoho iného." (JKR) Zoznam autorových rubrík:  Moje osobné školstvoRozhadzujem rukamiOckoviAj o tom peknomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu